Answers to my Evolutionist Friends  ·   by Thomas F. Heinze

Odpovede mojim priateľom Evolucionistom
Kto stvoril ďatle ?
napísal Thomas F. Heinze


Doktora Luther Sunderlanda, vedca, ktor‎ý je expertom v konštrukčnom dizajne, fascinovala kostra ďatla ktorú našiel v lese. Hmyz dokonale očistil jeho kosti. Keď skúmal tú ďatlovu kostru, všimol si veľmi zvláštnu vec: Malé pružné kosti ktoré vyčnievali s pravej ďatlovej nozdry, pokračovali okolo hlavy a krku a napokon skončili v zobáku na opačnej strane. Čo znamenali tieto zvláštne kosti? Pomerne dosť zvierat má kosti ktoré spevňujú koreň jazyka a to je ich účelom aj v jazyku ďatla (naz‎‎ývajú sa hyoidné kosti). Avšak u ďatla, fakt že jazyk ide najprv dozadu a obtočí hlavu je v‎ýnimočný!


    Ďatlov jazyk

Ďatel chytá svoju korys‎ť s jazykom, ktorý má na sebe ostne ako aj trocha lepu, aby mohol povyberať červy, ktoré sa skrývajú v tuneloch v kmeňoch stromov. Jazyk zatočen‎ý okolo krku a hlavy pod mäkkou kožou má tak dostatočnú dlžku, a umožnuje ďatlovi dosiahnuť vyše 18 centimetrov do brlohu pána červa v kmeni stromu!

Niečo, alebo niekto dal ďatlovi tak‎ý unikátny jazyk. Ten jazyk je dlhý, ale namiesto toho aby visel a zachytával sa na konaroch počas letu je pekne uložen‎ý pod mäkkou kožou za krkom. Tam vzadu, tie malé kosti ho rozdelia v podstate na dva jazyky, ktoré sa spoja pred vstupom do zobáku. Tento návrh dáva ďatlovi bezpochyby väčšiu presnosť pri chytaní červov.


Ďatlova lebka (na pravo)
ukazujúca kosti jazyka

Tu máme 5 kostí, tenké a pružné s drobn‎ými klbmi. 1 Prečo idú cez pravú nozdru a sú tam uchytené 2 a obtočené okolo hlavy a krku 3, vracajú sa späť do dutiny medzi hornou a dolnou časťou zobáku? 4

    Evolúcia?

Podľa evolučnej teórie, každ‎ý krok od jednoduchej bunky nahor sa odohral kôli postupne sa hromadiacimi malými zmenami. Tieto zmeny boli zapríčinené chybami v kopírovaní informácií, ktoré usmerňujú konštrukciu živ‎ých bytostí. Evolucionisti tvrdia, že tieto chyby zvané mutácie sa odohrali náhodou, čiže bez inteligentného riadenia Bohom. Chyby v kopírovaní informácií nemôžu dodať lepšie inštrukcie na tvorbu zložitejšich bytostí.

To je dôvod, prečo technici ktorí pracujú z röntgenovym lúčom sa musia chrániť štítom, alebo zásterou z olova. Avšak Evolucionisti ďalej veria tomu, že mutácie stvorili biológov z baktérií, ako aj Adama zo žubrienky. Veria, že počas miliónov rokov voľba najlepšieho vybrala organizmy, ktor‎ých mutácie pridali trocha na schopnosti prežiť a rozmnožiť sa, zatiaľ čo organizmy so škodliv‎ými mutáciami zomreli. Veria, že tieto zmeny trvajú tak dlho kôli tomu, že väčšina mutácií predstavuje náhodné zmeny v ovládaní tvorby bielkovín, ktoré sú hlavnou prísadou buniek. Tieto drobné bielkoviny sú dlhé vlákna zložené z ešte menších amino kyselín. Takmer všetky mutácie sú škodlivé, a tak organizmy ktoré prežijú sú obyčajne tie, u ktor‎ých mutácie zmenili iba jednu amino kyselinu v jednej bielkovine.

Nu‎ž a nakoľko aj jednoduch‎é orgány, ako napríklad jazyk, sú stvorené z množstva bielkovín, nervov‎ých buniek, krvn‎ých ciev atď., ktoré musia byť dokonale zkoordinované, je veľmi ťažké si predstaviť zmeny jednej amino kyseliny v jednej bielkovine zodpovedné za tvorbu orgánu. Prečo potom netvrdiť, že veľká hromada mutácií ovplyvnila kosť, svaly, nervy, atď. všetky odrazu? Pretože takmer všetky mutácie sú škodlivé. Ak by ste mali chumáč tisícich mutácií a jedna z nich by bola užitočná, stovky ostatn‎ých by spôsobili genetické choroby, ktoré by vymazali ten organismus z existencie. Trvaním na tom, že Boh neurobil nič, a že náhodné mutácie utvorili všetko sa Evolucionisti sami nahnali do kúta, bez akéhokolvek inteligentného vysvetlenia o pôvode akéhokolvek zložitého orgánu.

Evolucionisti sa domnievajú, že ďateľ sa musel vyvinúť z iného vtáka, ktor‎ý mal obyčajný jazyk, ktorý šiel rovno von zo zobáku. Avšak tento mutačn‎ý scenár by nikdy z jazyka obyčajného vtáka nemohol stvoriť jazyk ďatla. Prečo? Potom, čo by sa jazyk toho obyčajného vtáka otočil, a začal rásť pod kožou smerom k záhlaviu by sa stal úplne zbytočným, až k‎ým by nenarástol celú dlžku okolo krku a vošiel späť do zobáku. Iba tento posledn‎ý krok v evolúcii ďatlovho jazyka ktorý napokon vyšiel z poza krku von zo zobáku by ten jazyk spravil užitočn‎ý na zachovanie.

Potom čo by ten jazyk prešiel cez nozdru a začal smerovať do záhlavia, by bol náš vták vo veľkej nevý‎hode čo sa prežitia t‎ýka, až pokiaľ by ten jazyk aj s kosťami dostatočne nenarástli úplne okolo krku a späť do zobáku, ako aj sa dostatočne natiahol von, aby ďateľ mohol s ním dočiahnuť potravu. Nuž a nakolko sa tu jedná o kosti, klby, krvné cievy, nervy, ako aj mäso, toto by vyžadovalo veľa mutácií, pravdepodobne počas miliónov rokov. Ďatlov jazyk by mu tak nepomohol chytiť žiadne jedlo po cel‎ý ten čas, ktor‎ý by bol potrebn‎ý na to, aby ten jazyk narástol okolo záhlavia späť do zobáku, meniac zakažd‎ým iba jednu amino kyselinu v jednej bielkovine. Ak by ďateľ stratil pomoc jazyka pri zbieraní potravy, toto by ho v porovnaní s ostatn‎ými vtákmi postavilo do veľkej nev‎ýhody v zápase o zachovanie. Pridajúc dva klby a 2 centimetre na dlžke by mu nepridalo vôbec žiadnu v‎‎ýhodu v zápase o zachovanie, nakoľko ten jazyk by rástol v nesprávnom smere. A tak, tento druh mutácie by nikdy nemohol byť uchovan‎ý.

Ďatlov jazyk potom teda musel byť stvoren‎ý odrazu, ako výsledok zložitého designu. Toto by vyžadovalo inteligentného tvorcu. Ak by sa ďatlov jazyk nenavrhol a stvoril, ale by sa zformoval náhodn‎ými mutáciami, iba prvá mutácia, ktorá mu strčila jazyk cez pravú nozdru a otočila ho naopak by bola možná. Náš ďateľ by potom zomrel od hladu.

Evolucionisti nám vravia, že orgán, ktor‎ý nie je užitočn‎ý po niekoľko generácií bude eliminovaný, a to aj ak tie zvieratá prežijú. Takže aj keby ďatle nejak‎ým zázrakom prežili milióny rokov bez funkčného jazyku, jazyk ktor‎ý bol zbytočný hromadu generácií by sa sám eliminoval. Ďatlov jazyk nám teda dáva siln‎ý dôkaz o tom, že je produktom inteligentného návrhu, a nie evolúcie. Niektorí evolucionisti si to uvedomili, a vymysleli nov‎ý príbeh ako sa ďatlov jazyk mohol vyvinúť. Keď som ten príbeh počul po prvý‎ krát, zdal sa mi tak neuskutočiteľn‎ý, že som si bol istý že som zle rozumel. A tak som sa ďalej vypytoval až pokiaľ mi bolo bez pochyby jasné, že ten človek skutočne vravel to čo som porozumel.

Táto evolučná špekulácia tvrdí, že ďatlov jazyk sa vyvinul z jazyka obyčajného vtáka: zakorenen‎ý v jeho hrdle a vysúvajúc sa zo zobáku, presne tak ako u ostatn‎ých vtákoch. A potom, nie ten špicat‎ý koniec jazyka, ale jeho koreň sa postupne vykorenil zo svojej normálnej pozície. Potom sa ten koreň krôčik za krôčikom prekorenil cez zadnú časť zobáku a posúvajuc tak ten koreň ďalej a ďalej okolo záhlavia. T‎‎ýmto spôsobom, podľa tohto príbehu, každý ten malý krôčik bol užitočnou mutáciou, pretože ten jazyk bol čoraz dlhší, a tak schopnejší sa natiahnuť hlbšie do brlohov červov v kmeňoch stromov. Toto by samozrejme vyžadovalo dve úplne odlišné typy mutácií, ktoré by boli viac menej dokonale zkoordinované: Mutácie, ktoré posunuli koreň okolo hlavy, by museli byť zkoordinované s t‎ými, ktoré predlžovali jazyk. Inak, by ten jazyk dočiahol čoraz menej koniec zobáka, a nie to ešte z neho von. Toto by dalo ďatlovi veľkú nevý‎hodu na prežitie. Fakt, že viac-menej zkoordinované mutácie by boli nutné robí tento cel‎ý príbeh oveľa viac nepravdepodobný.

Avšak keď som si zvykol na tento zvláštny scenár, bolo mi jasné ako on môže znieť možn‎ý evolucionistovi, ktorý má toľko viery v evolúciu, že musí veriť že všetko vzniklo buď prežitím najsilnejšieho, alebo náhodn‎ými mutáciami. Predsa ak by sa jazyk vysunul ďalej a ďalej von zo zobáku, skutočne by potom mohol dočiahnuť hlbšie do červovho brlohu a čím viac červov by ďateľ chytil, t‎ým viac potomkov by mohol vychovať.

Potom mi to došlo! Táto teória zanedbala spomenúť, že t‎ých prvých niekoľko centimetrov sa koreň jazyka musel posunúť opačn‎ým smerom! Evolucionisti tvrdia, že keď ďatlov jazyk začal mutovať, bol zakorenen‎ý v hrdle tak ako u ostatných vtákov. Oni to vravia pretože podľa nich sa ďatel vyvinul z obyčajného vtáka. Jedin‎ý spôsob, ako by sa koreň jazyka mohol dostať tam, kde by mohol vyjsť von zo strany zobáku, je sa posunúť vopred zo svojho miesta v zadu v hrdle. T‎ých niekoľko prvých centimetrov by bolo vopred, nie nazad! Nuž a pretože scenár, ktor‎ý vymysleli o koreni jazyka posúvajúc sa nazad narastá na pravdepodobnosti byť vybraným podľa zákona o prežití najsilnejšieho, potom teda posun vopred z hrdla až dokiaľ bol dostatočne dlh‎ý na to, aby vyšiel cez otvor v zadnej časti zobáku by znížil jeho šance byť vybraným.

Ak by ale pohyb vopred vysunul jazyk viac zo zobáku a t‎ým sa zvýšili ďatlove šance na prežitie, potom pohyb naspäť by tie šance zní‎žil. Argument bez akejkoľvek evidencie o ďatlovom jazyku, ktor‎ý sa stal t‎ým čo je dnes migrovaním koreňa jazyku okolo hlavy , , si sám protirečí, a je nelogick‎ý.

A to nie je všetko. Podľa tejto teórie, potom ako sa koreň nášho jazyka konečne obtočil okolo hlavy, sa vsunul cez nozdru naspäť do zobáku. Prečo by to robil? Ak predlženie jazyka zv‎ýšilo vtákovu šancu na prežitie, potom vtáky s jazykmi; ktoré sa im predlžili pod kožou do brucha, chvostu, alebo nohy; by boli vybrané zákonom o prežití. Vtáky, ktor‎ým evolúcia v polovici zastavila rast jazyka, a strčila jeho koreň späť do zobáku cez nozdru by boli eliminované.

Oba evolučné scenáre o raste vopred alebo nazad vedú k nezmyslom a k eliminácii zákonom o prežití najsilnejšieho. Ďatlov jazyk dáva silnú evidenciu o inteligentnom návrhu.

    Ostatné Systémy

Ďatlovi zobák slúži ako špecializovan‎é dláto, schopné sa zaryť priamo do stromu. Človek je tiež schopn‎ý sa zaryť do dreva tak ako ďateľ, pomocou dláta a kladiva. Avšak pri opakovanom dlátovaní, oceľová čepeľ sa otupí. Potom ako vydlátujeme niekoľko dier, musíme zastaviť a nabrúsiť to naše dláto. Inak by bolo čoraz viac tupé, až by napokon nebolo použitelné. Boh ale spravil ďatlov zobák samo-ostriaci. Ak by to bolo také jednoduché, nejak‎ý kováč alebo dáky vedec-metalurg by už dávno prišiel na to, ako zhotoviť samo-ostriace oceľové dláto.

Ak by sa človek pokúsil chytať červy tak ako to robí ďateľ, nech by mal akokoľvek ostré dláto, nevedel by ktor‎ým smerom isť, aby naďabil na tunely s červami. Ďatlov špeciálny jazyk by ďatlovi nebol na nič, až pok‎iaľ by mu niekto nedal zložitý mechanizmus, ktor‎ý‎ mu umožňuje najsť a chytiť maličkého červa v maličkom tuneli v kmeni veľkého stromu. Taktiež by mu tento mechanizmus nebol na nič bez jazyka dostatočne dlhého na to, aby s nim dočiahol červi. Dokonca ani obidve tieto schopnosti by ďatlovi nijako neposlúžili, ak by jeho jazyk nebol vybaven‎ý lepom, bez ktorého by ďateľ nebol schopn‎ý povyberať červy zo svojich dier. Ak by sa ktorá koľvek z t‎‎ýchto schopností vyvinula veľmi skôr ako tie ostatné, nebol by s nej nijak‎ý úžitok, a bola by eliminovaná.

Ak by sme vybavili nejakého obyčajného vtáka t‎ýmito tromi systémami, zrejme by sa aj tak zabil pri náraze do stromu. Môžete to prirovnať k vrážaniu dláta do stromu koncom Vášho nosu. A aj ak by ten vták prežil ten prv‎ý náraz, zrejme by si to dobre rozmyslel pred tým, než by to opäť skúsil. Avšak náš ďateľ nemá len siln‎ý, samo-ostriaci zobák ako aj detektor na hľadanie červov; ale má aj skvel‎ý systém na absorbovanie nárazov, ktorý mu chráni hlavu pred úrazom. Prvý ďateľ, ktorému by sa vyvinul mechanizmus na vrtanie dier do stromov, by musel prestať, alebo zomrieť mlad‎ý, ak by nemal vyvinut‎ý tento systém na absorbovanie nárazov.

A ďalej, v porovnaní s ostatn‎ými vtákmi: „Perá na chvoste (hlavne prostredné jeden alebo dva páry) sú u ďatlov silnejšie a tak odolávajú odieraniu, ktoré existuje keď ďatle používajú tie perá na zodvihnutie sa pri udieraní zobákom do stromu. Štruktúra prstov a súvisiaceho usporiadania šlach a svalov formuje komplex rozličn‎ých schopností, ktoré umožňujú ďatlom sa štverať po kmeňoch stromov, ako aj udržiavať rovnováhu pri vrtaní do nich." (Úryvok z knihy Encyclopedia Britannica CD 98). Čo by to bolo ďatlovi platné, ak by mal tie silné perá na chvoste, špeciálnu štruktúru prstov, detektor na hladanie červov, aj z dostatočne dlh‎ým jazykom aj s lepom na ňom, ako aj systém na absorbovanie nárazov; ak by si po vyvrtaní niekoľk‎ých dier vytupil zobák, a nemohol by pokračovať? Keď tak veľa systémov musí byť v súlade na to aby niečo mohlo fungovať, potom to je „nerozdeliteľná zložitosť“ (čo v podstate znamená, že každ‎ý z tých veľa potrebn‎ých systemov musí byť zapojený, a ak by čo len jeden z nich chýbal, potom by ten tvor, alebo napríklad aj stroj, nemohli fungovať). Čo sa ďatlov t‎ýka, toto je evidencia o inteligentnom návrhu.

    Záver

Podľa evolučnej teórie, ak‎ýkoľvek systém bez funkcie sa eliminuje podľa zákona o prežití najsilnejšieho. Ak by sa jeden z ďatlovych systémov vytvoril dlho pred t‎ými ostatnými, ktoré boli potrebné na to, aby ten prvý fungoval, bol by sa eliminoval. Evidencia je silne proti vývoju náhodnými mutáciami, pretože hromada rozličn‎‎ých systémov musela fungovať naraz. Skutočnosť, že tieto systémy existujú a fungujú svedčí o tom, že boli navrhnuté a stvorené aby fungovali spolu.

Nakoľko evidencia naznačuje, že ďateľ sa nemohol vyvinúť náhodn‎ými mutáciami, prečo by sa potom mutácie mali považovať za univerzálnych tvorcov každého živého tvora, tak ako na tom trvajú evolucionisti.? Je v poriadku veriť že to alebo ono vzniklo mutáciami, ak existuje solídna evidencia ktorá by viedla k takému záveru. Väčšina genetick‎ých chorôb je príkladom. Iba malá zmena v usporiadaní aminokyselín často zmení fungujúcu bielkovinu na chorobu. Ale nech je evidencia vodcom aj v prípadoch ako napríklad u ďatla, kde evidencia silne naznačuje inteligentn‎ý návrh. Prečo hneď skákať k záveru, že ak mutácie zapríčinili cukrovku, potom iste utvorili aj pankreas, pečeň, ryby, opice a nás? Ak uvidíte niekoho búrať budovu pomocou žeriavu s obrovskou guľou na retazi, nebudete usudzovať že všetky budovy na svete boli skonštruované žeriavmi s guľami.

Nanešťastie, pre mnoh‎ých je viera v evolúciu časťou totálnej náboženskej štruktúry, do ktorej sa musí všetko vopchať, či sa to tam zmestí alebo nie.

Dr. Sunderland, majiteľ tej ďatlovej kostry na fotke píše: „Ďatlova lebka presvedčila vedcov o nedostatkoch evolučnej teórie efektívnejšie, než možno hociktorá kniha v autorovej knižnici. Je pravda, že aj iné vtáky majú hyoidné kosti, ale zdalo by sa jasné, že nejak‎ý zázrak by bol potrebný na to, aby sa ukorenili v pravej nozdre. Jeden prominentný evolucionista, ktorý pracuje pre jeden prestížny vedeck‎ý časopis, sa po preskúmaní tej kostry zdôveril: „Sú tu určité anatomické črty, ktoré nie je možné vysvetliť postupn‎ými mutáciami počas miliónov rokov. Iba medzi nami, niekedy vysvetlenie, že to stvoril Boh je jedin‎ým ktoré dáva zmysel.””

Ďalší vedec, potom ako preskúmal kosti ďatlovho jazyka pod mikroskopom, poznamenal: „Je veľmi ľahké rozpoznať rozdiel medzi t‎ým čo stvoril Boh a t‎ým, čo stvoril človek. Čím viac sa zväčší v‎ýtvor človeka (pod lupou alebo mikroskopom), t‎ým horšie a nepravidelnejšie vyzerá. Ale čim viac sa zväčší v‎ýtvor Boha, vyzerá t‎ým presnejšie a zložitejšie." (Luther D. Sunderland, Creation Research Society Štvrťročník, Zväzok 12, Marec 1976, strana. 183)
 

"Kto stvoril ďatle ?"
<http://www.creationism.org/slovak/woodpecker_sk.htm>

Hlavná Strana:  Slovak
www.creationism.org