Úvod :  7 divov, zhrnutých za týmto úvodom, je sedem geologických črtov ktoré sú následkom erupčnej činnosti 80. rokov a sú vystavené v MSH Informačnom stredisku o stvorení. (MSH je akronymom „Mount St. Helena“, čo znamená Hora Svätej Heleny). A pretože boli vytvorené rapídne, vzdorujú evolučnému mysleniu ,ktoré pripisuje takýmto útvarom milióny rokov. My ich voláme „divy“ kôli bázni ktorú dávajú. Sme dokonca presvedčení že tieto divy sú odkazom od Boha, aby človeku pripomenul rýchlosť akou stvoril svet.

Sopečný Výbuch,  18. Mája 1980

1.  Hory zmenené na nepoznanie za desať hodín.  Hora Svätej Heleny bola podľa názorov najkrajšia z končiarov Kaskády. Kuželovitá a pokrytá snehom sa týčila nad husto zalesnenými údoliami. Na sever od nej bolo krištálovo čisté jazero. V marci 1980 si magma začala robit cestu ku kráteru. Mocné zemetrasenie o 8:32 ráno 18. mája, zapríčinilo zosuv severnej steny do doliny. Toto uvolnilo obrovský tlak a erupcia bola zo severnej strany. Tento počiatočný výbuch zničil takmer 600 štvorcových kilometrov lesa, a to iba za 8 minút.

Erupcia pokračovala až do večera, a vydala energiu rovnú 20,000 atómových bombám, ktoré spadli na Hiroshimu. Počas tých 9. hodín, štvrtina vrchu a celý stredok hory jednoducho zmizli a ponechali za sebou obrovský kráter v podobe podkovy. Hlboké údolia boli zasypané, 76 metrov hrubá vrstva usadenín klesla na dno jazera, a rieka ktorá pred tým odnášala vody zo severnej a severozápadnej strany bola pochovaná pod 46 metrami nánosov. Iba za 9 hodin sa celý región zmenil na ohavnú pustatinu bez života.

Po 150 rokov sa geologická evolúcia snažila minimalizovať katastrofické udalosti. Avšak takáto enormná geologická zmena spôsobená výbuchom relatívne malej sopky by trvala millióny rokov, ak by sa to malo konať postupne.

2.  Kañony vytvorené za 5, mesiacov.  Počas prvých 5 mesiacov po erupcii sa bahnom a magmou utvorili dva kañony, a tak založili odtokové ramená pre 3 kilometrový kráter. Hlavné rameno „Strmý Kañon“ je miestami, vyše 200 metrov hlboké. Na východ od ñeho je Kañon „Loowit“. Koryto oboch kañonov ide do hlbky 30 metrov v pevnej skale. V každom kañone tečú potoky. Typické evolučné vysvetlenie je, že potoky tvoria kañony za milóny rokov. V tomto prípade vieme, že kañony sa utvorili rýchlo, a až potom sa objavil v nich prameñ. Učebnice tvrdia, že najvelkolepejší kañon na svete, Velký Kañon, bol stvorený eroziou spôsobenou tokmi vody počas stoviek miliónov rokov. Vedci, ktorí sa zaoberajú geologickou eróziou veria, že Velký Kañon bol utvorený rýchlo, tak ako tieto kañony pod horou Svätá Helena.
 

3.  Badlands vytvorené za 5 dní.  (Badlands je púšť utvorená eróziou, ako napríklad v štáte Utah) Topografiu Badlands je možné nájsť v Juhozápadnej a v Južnej Dakote. Vznikne tam kde erodoval volný material v oblastiach pokrytých skalami a zanechal tak po sebe hrbolatú, a predsa malebnú krajinu. Typické vysvetlenie o pôvode takejto krajiny je, že počas storočí voda vymyla volný material a zanechala volne stojace skalnaté formy.

V MSH masívna kamenná lavína odniesla so sebou obrovské množstvá ľadu a snehu, a pochovala ich v hlbokom údolí na Severnej časti. Počas toho dňa sa tu nahromadila 10 metrová vrstva takmer 300 stupňového horúceho popola. Horúci popol rýchlo rozpustil ľad a ten sa potom rýchlo zmenil na paru. Toto je ten istý proces energie, ktorý zapríčinil výbuchy na vrchu hory počas celého dňa. Voda sa rozpína 1700 krát keď sa zmení na paru. Keď sa to stane okamžite, je z toho výbuch. Eventuálne sa tam takto minula všetka voda.

Keď ten žeravý popol rozpustil sneh a ľad v údolí, a potom ich zmenil na paru, parná explózia vytvorila krátery miestami hlboké až 38 metrov. Tieto krátery mali takmer zvislé steny, až kým ich gravitácia nezrútila a v nich vytvorila jarčeky a malé údolia, ktoré sú jedným z rysov topografie Badlands. Je tiež možné, že črty Badlands v Spojených Štátoch boli utvorené katastrofickými udalosťami, a niektoré z nich sopečnou činnosťou.

4.  Vrstvy zeme utvorené za tri hodiny.  12, Júna 1980, tretia erupcia priniesla 8 metrov hrubú vrstvu nánosov, ktoré udivili geológov. O na sebe naukladaných vrstvách sa tradične tvrdí, že tento proces trval veľmi dlhú dobu, a predsa vyše 100 vrstiev sa nahromadilo počas tej noci, hlavne medzi 21:00 a 24:00. Zatiaľ čo ľahký materiál rýchlo vystúpil do výšky vyše 14 kilometrov nad horou, vlna ťažších nánosov jedna za druhou začala vyletovať z kráteru a tie vrstvy padali dole severnou stenou, každá porkryjúc údolie pod horou novou vrstvou usadenín. Tie vrstvy mali hrúbku of jedného centimetra až po vyše jedného metra, a utvorili sa v priebehu od niekoľkých sekúnd po niekoľko minút.

Geológ Steven Austin opísal tieto lavíny ako zem objímajúcu, skvapalnenú, turbulentnú maltu utvorenú z jemných sopečných trosiek. Rútily sa dole stenou hory rýchlosťou hurikánu, a zanechali za sebou nánosy ktoré dosahovali teplotu poriadne cez 500 stupňov Celsius. Človek by si myslel, že by tieto nánosy boli dokonale zmiešané. Pozoruhodne, tieto malty žeravého popola a sopečného prachu sa rozdelily na dokonale definované vrstvy hrubých a jemných čiastočiek. Také isté výsledky boly demonštrované počas laboračných testov.

Podobné tenké vrstvy sa vyskytutú v pieskovci „Tapeats“ vo Veľkom Kaňone. (Tapeats je najspodnejšia vrstva usadenín utvorená z pieskovca) Podľa konvenčného vysvetlenia, tieto vrstvy sa nahromadili pomalou sedimentáciou počas mnoho rokov. Obe tie malty; dané do pohybu buď výbuchom plynov, alebo výbuchom pary; ktoré utvorily usadeniny „Tapeats“ nasledujú tie isté fyzické zákony. Sopka Svätej Heleny dokázala, že takéto formácie sa môžu utvoriť veľmi rýchlo. Globálna záplava by utvorila „Tapeats“ za krátky čas.

5.  Riečne Koryto utvorené za 9 hodín.  18. Mája, zosuv pôdy zavalil rieku ako aj cestu na jazero Spirit do výšky v priemere 50 metrov. Taktiež zavalil väčšinu daľších tokov v oblasti 60. štvorcových kilometrov v oblasti údolia Upper Toutle, a zapchal východ z údolia. A tak počas doby 22 mesiacov tam neexistovala pre vodu žiadna cesta k Tichému Oceánu.

No a 19 marca 1982, sopečný výbuch rozpustil veľkú kopu snehu, ktorá sa nahromadila v krátery sopky počas Zimy. Voda sa zmiešala s voľným materiálom na svahoch sopky, a tak sa utvoril obrovský zosuv bahna. Počas 9 hodín, zatial čo to žiadne oko nepozorovalo, bahno si vyrezalo ucelený systém korýt vo vačšine údolia, a tak opäť otvorilo cestu k Tichému Oceánu. Prinajmenšom 3 z týchto korýt boli cez 30 metrov hlboké. Jednému z nich dali prezývku „Malý Grand Kaňon z Toutle“, pretože vyzerá ako zmenšený Veľký Kaňon v mierke 1 ku 40.

Veľa vody (alebo bahna) dokáže rýchlo utvoriť to, čo by troche vody (alebo bahna) trvalo večnosť.

Evoluční geológovia pridelili dlhé časové obdobia k formácii 42 tisíc štvorcových kilometrov „Scablands” vo Východnom Washingtone. (Scablands je pustatina skál buď úplne bez, alebo s minimom pôdy poprekrižovaná vyschnutými kanálmi) V 70. tych rokoch konečne uznali, že táto rozľahlá geologická formácia, ktorá zahrňuje aj „Grand Coulee“ (Coulee je vyschnuté koryto, podobné kaňonu. Grand Coulee je prírodná rezervácia vo Východnom Washingtone) sa utvorila približne za dva dni ako výsledok nejakej katastrofickej udalosti. Katastrofické udalosti sú najlepším vysvetlením veľkých eróznych formácií na Zemskom povrchu. História takmer 300 rozličných skupín ľudí vraví o udalosti, ktorá by na to všetko stačila—Globálna Záplava.

6.  Ponorené brvná vyzerajú za 10 rokov tak ako veľa prestarnutých pralesov.  Millióny stromov boli zmyté do Jazera Spirit počas hlavnej erupcie. A ako išli roky, jeden po druhom sa napili vody dostatočne na to, aby klesli na dno. Husté koreňové drevo dodnes tvorí 10% týchto stromov. Tieto stromy klesli ku dnu stojac kolmo, a ich korene boli rýchlo pokryté dalšími nánosmi, ktoré pokračovali padať do jazera. Teraz vyzerajú, akoby narástli a zomreli tam kde sú, les na lese, počas veľmi dlhého obdobia.

Podobné formácie sa nájdu aj na iných miestach, ako napríklad v Specimen Ridge v národnom parku Yellowstone v štáte Utah. Geológovia tam našli prales „zakorenený“ cez 27 rozličných vrstiev, a prišli k záveru, že našli 27 po sebe nasledujúcich pralesov. Interpretačné znaky v Specimen Ridge odhalili ich chybu. Ich tvrdenie bolo: “V sopečnej skale, z ktorej sa skladá táto hora; je zakopaných 27 vrstiev skamenených pralesov, ktoré žili pred 50 miliónmi rokov.“

Dnes je pravda vonku. Vedci si uvedomili, že úkaz na Jazere Spirit vysvetluje čo sa stalo v Specimen Ridge. Stromy plávali na jazere, napili sa vody dostatočne na to aby klesli ku dnu a tak sa zdalo, akoby to boli mnohonásobné pralesy, ktoré narástli jeden na druhom. Tá 50 miliónov rokov stará formácia sa ľahko mohla utvoriť iba za niekolko rokov, plus roky potrebné na skamanenie stromov (od 100 do 1000 rokov).

7.  Nový model pre rýchlejšiu tvorbu uhlia.  Témou doktorálnej dizertácie Doktora Stevena Austina, keď končil svoje štúdium na Universite Penn State; bol model na tvorbu uhlia založený na jeho vlastnom výskume uhoľných sfér v štáte Kentucky. Zatial čo geológovia už dávno používajú model močiaru s hnijúcou vegetáciou ktorý trvá vyše 100 rokov, podľa Austinovho argumentu ich vysvetlenie nedáva zmysel. Dôvodom je štruktúra uhlia, ktora je hrubá tak ako kôra stromov; zatiaľ čo štruktúra hnijúcej vegetácie v močiaroch je jemná. Hnijúca vegetácia v močiaroch tiež obsahuje materiál z koreňov, zatiaľ čo uhlie materiál z koreňov neobsahuje. Hnijúca vegetácia močiarov má pod sebou vrstvu zeme a uhlie je často na vrstve skaly. Doposiaľ sa nenašla žiadna hnijúca vegetácia močiarov, ktora by sa aspoň čiastočne premenila na uhlie.

Austin predstavil svoj vlastný model—vodná katastrofa vytrhla milióny hektárov lesov a zaplietla ich do akoby kobercov. Tieto „koberce“ plávali na oceáne nad Kentucky, narážali do seba a tak z nich odpadávala kôra, ktorá klesla na dno. Neskoršia sopečná činnosť potom dodala teplo a tlak, poslednú prísadu ktorú vedci použili v laboratóriu pri výrobe uhlia. Výsledkom boli bohaté žily uhlia, a doktorát pre Austina.

Iba 10 mesiacov po erupcii Svätej Heleny, ktorá hodila do Jazera Spirit obrovské množstvo vegetácie vrátane miliónov stromov; Dr. Austin našiel stromy na jazere olúpané od kôry. Dno jazera bolo pokryté miestami až metrom hrubou vrstvou kôry stromov zmiešanou s ostatnou vegetáciou a usadeninami. Dodnes tento materiál ostáva ako iba pomaly hnijúca vegetácia. Ale ak by nejaká katastrofa dodala potrebnú teplotu a tlak, tento materiál by sa rýchlo zmenil na uhlie. Vyskum Dr. Austina naznačuje, že teória o tvorbe uhlia, ktorá by vyžadovala milióny rokov je veľmi pochybná.
 

Hlavná Strana:  Slovenčina

www.creationism.org